Producenti o filme

 

Myslím si, že každý len trochu súcitiaci človek, keď osobne spozná realitu v rómskej osade, nemôže už zostať k tejto téme chladný. Už nezopakuje obľúbenú frázu: „Rómovia nech robia! Dokedy ich budeme živiť, dokedy budú vysávať náš sociálny systém?“ Odrazu si uvedomíte, že všetko je oveľa, oveľa zložitejšie a tento problém budeme riešiť ešte veľmi dlho. 

Na východnom Slovensku je cca 150 plne segregovaných osád bez elektriny, často aj bez vody, bez suchých WC, v ktorých žijú tisíce Rómov. Do tohto čísla nie sú zarátané mestské „rómske ghetta“. Dokument sa dotýka témy, ktorá je aktuálna nielen v EÚ, ale kdekoľvek na svete, v každej rozvinutej spoločnosti. Všade sú ľudia  „na okraji“, všade sú osamelí, opustení. Aktivity Mariána Kuffu a jeho komunity sú fascinujúce tým, že  „vytvára láskyplnú náruč pre všetky skupiny naraz“.  Pochopil, že všetkých spája jedno: chýba im láska. Učí ich lásku prijímať a dávať. Prišiel na to, že z bývalých väzňov , sirôt bez domova, z bývalých prostitútok sa môžu stať opatrovatelia o postihnutých seniorov, ktorí sú vlastným rodinám na obtiaž. Odkrýva nedostaky zákonov, nefunkčnosť zavedených systémov sociálnej pomoci, korene krízy hodnôt v dnešnej spoločnosti. V tom je jeho príbeh odvahy a vlastnej obety výzvou a inšpiráciou.

 

V tomto dokumente nejde  iba o príbeh charizmatického farára, ale  aj o ponor do osudov najchudobnejších rómskych rodín. Dôkladná príprava a vývoj projektu nám umožnil vytipovať zaujímavých hlavných protagonistov a spriateliť sa s nimi. Autenticita a časozberné snímanie sú hlavné princípy režisérskeho prístupu. Podarilo sa nakrútiť veľké množstvo zaujímavého materiálu. Asi najťažšie  bolo prísť na to, ako to najpodstatnejšie dostať do 90 minút, pretože to bola stopáž ku ktorej nás s toleranciou 30s zaväzovala spolupráca s Českou televíziou. Museli sme podstatne zredukovať aj výber hlavných hrdinov, a tak sa mnohí do filmu vôbec nedostali alebo len v niekoľkých záberoch. Po pritom každá z postáv, ktorá sa v podstate „len mihne“ na plátne má fascinujúci vlastný príbeh. Mladý saxofonista, s ktorým sa divák stretne na konci filmu, je prvým vysokoškolským študentom v osade. Ako sa mu podarilo vykročiť zo začarovaného kruhu beznádeje, je samé o sebe námet na ďalší film. Milan, mladý tanečník a choreograf, si dohovoril prácu v miestnej základnej škole: založil s rómskymi deťmi v osade tanečný súbor. Prekvapujúci bol príbeh mladíka, ktorý vyrastal v detskom domove a keď ho v 18 rokoch „ pustili“ do života, napokon z mesta radšej odišiel do osady, kde sa cíti pocit súnaležitosti a bezpečia...    

            

Budeme radi, keď film prinesie posolstvo, ktoré nás núti vidieť to, pred čím zatvárame oči, súcitiť s tými, ktorých sme prestali vnímať ako ľudské bytosti, zamýšľať sa nad skutočným obsahom práva na život a hierarchiou hodnôt v dnešnom svete.